Denník dyslektického dinosaura

Neverím na talent

Raz – keď som v Jasenove rozoberal sto ročnú drevenicu, kamarát mi hovorí: „Gusto, zaspievajme si.“ Odpovedám: „Patrik, ty kľudne spievaj, ale ja na to nemám talent.“ Zastavil sa, pousmial a zhodnotil: „Kedysi všetci spievali.“Veru. Kedysi talent nebol – a spievali všetci. Dokonca – malé deti ešte všetky spievajú. Ale potom, keď sa dozvedia, že…

Rodina vo výstavbe

Môžete ma obdivovať

Priatelia – známi, či len tak neznámi ľudia mi občas hovoria – ako ma obdivujú. Nikdy neviem zareagovať. Prečo ma obdivujete? Tí neznámi len preto, že mám šesť detí – to je to jediné čo o mne vedia, keď ma stretnú v obchode. „To sú všetko vaše?“ „Áno“ odpoviem. „To vás teda obdivujem.“ Tu sa…

Denník dyslektického dinosaura

Prečo niekto uspeje a iný nie, a prečo viem, že ja uspejem

Som neobyčajne šikovný, alebo len čudák? Ako dieťa som tak nejak veril, že som šikovný. No čas v základnej a strednej škole ma ubezpečil, že som hlboko priemerný. Začal som si klásť skromné ciele, a keď som sa aj odhodlal na niečo odvážnejšie, neočakával som plnohodnotné výsledky. Roky ktoré nasledovali potom, boli najväčšia haluz. Vtedy…