A ako to všetko zvládate? Aj vďaka tomuto…
„Máš môj obdiv.“ „A ako to všetko zvládate!?“
Snažila som sa pripraviť si odpoveď na túto otázku či konštatovanie, aby som nezostala vždy stáť iba s úsmevom na perách a otázkou otáčajúcou pozornosť na pýtajúceho sa: „Ako sa máš?“
Dovoľ, aby som ti odhrnula oponu nášho života, aby si vedel/a, že za peknými fotkami a príspevkami nie je len jeden človek ani jedna veľká rodina.
Ako raz povedala moja kamoška: „Máš celý tím ľudí.“
Všetko, čo robíme a vďaka Bohu môžeme robiť, je aj preto, že za nami stojí hlavne naša rodina, ale i priatelia.
V prvom rade naši rodičia.
Dedo, ako ho voláme, býva hneď vedľa nás. Osobný babysitter nášho najmladšieho. Parťáci nadovšetko. Dedo ide so mnou do všetkých projektov, ktoré si vymyslím. Aj vďaka nemu mám tri nové kvetinové záhony, zeleninovú záhradku, deti bazén, Elik nové pieskovisko a desiatky iných vecí, ktoré spravuje, opravuje a vylepšuje. Odkedy chodí Joshik do škôlky, je pre mňa obrovskou pomocou ranné a poobedne vyzdvihnutie zo škôlky.
Naša babina. Venuje celú seba. Dáva sústredenú pozornosť, aktívny čas, hrá karty, dvojboj, človeče, UNO, učí štrikovať, vypeká, učí a hlavne miluje. Keď ju máme hneď vedľa v domček, je to, ako by som mala dovolenku.
Moja mamina: jej službou je zasycovať zástupy. A my už taký menší zástup sme. Predstav si, že by ti niekto navaril raz či dvakrát do týždňa. Čo všetko by si urobil/a? Pečie, varí na želanie. Učí to i deti a aj mňa. Je stále môj žolík na telefóne pri kúpe mäsa: Aký je rozdiel medzi plieckom a stehnom? Čo sa z toho varí? Doteraz neviem. 🙂 Predstav si, že ti niekto postráži najmenších prckov a ty môžeš nakúpiť bez: „Neber to! To nepotrebujeme. To máme. Neutekaj…“ Alebo že zbehneš do divadla, či len tak sa potúlať po obchodoch, alebo ideš k doktorke len s chorým dieťaťom. No, to je sen.
Môj ocko: keď je na Slovensku, vždy nás obdarí svojím svojským humorom.
Raz do týždňa mi chodila upratať kamarátka. Žehlenie, kúpeľňa, podlahy, pavučiny, všetko, čo pri bežnom spratávaní nestíham. Teraz to robia deti.
No a v neposlednom rade priatelia. Keď máš susedov, kde sú dvere otvorené ako pre vlastných, je ako mať dva domy. Vzájomná pomoc pri taxikovaní detí je na nezaplatenie. Dobre vztahy ci zdielany dvor.
A to sú len kúsky veľkého požehnania, ktoré sa nám dostáva skrze najbližších ľudí okolo nás.
Ak chceš ešte niečo alebo niekoho obdivovať, či skladať klobúk, môžeš to urobiť pred naším Bohom za to, že:
– drží ochrannú ruku nad našou rodinou,
– žehná zdravie našim rodičom,
– starí rodičia majú chuť a túžbu byť s nami,
– sú ochotní pomáhať,
– sú,
– On drží pokope naše vzťahy,
– On nás vložil do komunity priateľov, ktorí sú skutočnými priateľmi…
… a mohla by som pokračovať a pokračovať.
A preto ak sa pri pohľade na nejakú fotku na FB či Instagrame, či ľúbeznom príspevku pristihneš, ako sa i len malý kúsok porovnávaš či cítiš sebakritiku, zastav sa a spomeň si na to, že nevidíš vždy za oponu.
Toto je náš príbeh požehnania, ktoré žijeme. Boh, ktorý nám to daroval, s ktorým sme to spolu budovali, je ten istý i v tvojom živote. Mocný a všemohúci dať nám silu zvládnuť svoj život tam, kde sme, s kým sme. Nie vždy to vyzerá rovnako a ľahko, ale vždy je tam – jedinečným spôsobom.
Akú farbu a vôňu má Boh v tvojom živote? Vidíš ich?
