Žiť s drakom je náročné
Posledné dni som sa cítila ako rytier, ktorý chce zachrániť kráľovstvo a jeho obyvateľov pred ním. Bojovala som s ním každý deň. Ale je neporaziteľný a každý útok naň ho robí silnejším a hlučnejším. Toto nebude dobrá stratégia. Viem.
Keď drak začne chrliť oheň všade okolo, rozhadzovať krídlami, ktoré sa obtierajú obyvateľov kráľovstva, musí rytier zasiahnuť. Už len akú techniku boja zvoliť?
Obyvatelia kráľovstva sú z draka rozčúlení. Unavení a mrzutí z neporiadku, ktorý robí okolo seba, a to rozhadzovaním krídel, ktoré sa deje omylom a z nechtiac vychrlených plameňov z jeho úst.
Obyvatelia kričia a dopytujú sa u kráľa spravodlivosti, trestu a uväznenia draka.
„Ako môžem s ním žiť? Pozri, čo robí. Ničí nám veci,“ sťažujú sa u kráľa.
Lieta ako splašený, kričí a rozdáva rany. Rytier sa už nezaháňa mečom sily. Je vysilený z predchádzajúcich bojov, keď bojoval silou meča, preto len vysloví: „Si nebezpečný. Musíš odísť vedľa.“
Drak začal kričať: „Som nebezpečný. Nikto nechoďte za mnou, inak splanie môj hnev a zničím ho.“
Hneď si rytier uvedomil nerozvážnosť svojich slov, ale bol taký oslabený a zraniteľný, že svoje slovo nechal tak… a ono sa začalo zakoreňovať a sila slova sa začala demonštrovať.
Drak začal premýšľať o slovách, ktoré mu povedali: „Ak som nebezpečný, nikto sa nebude čudovať, keď tak budem konať.“
Opäť nastali nepokoje v komnate. Obyvatelia reagujú na draka podráždene. Nechcú už pomáhať a dávajú mu najavo, že je nevítaný. Neporiadok, ktorý v kráľovstve narobil v dôsledku svojho vzplanutého hnevu, ostal len na ňom. Ale pre draka to nie je ľahké. Všetko sa v ňom búri a tá kopa v ňom vyvoláva ešte väčší nepokoj.
Drak sa snažil, ale nešlo to
Vtom si rytier spomenie na drakove slová, ktoré povedal kráľovi, keď spolu ležali: „Kráľu, ja nechcem biť obyvateľov kráľovstva. Nič z toho nechcem robiť. Ale je to pre mňa ťažké…“
Rytierove oči zaplavili slzy a pocítil tú obrovskú túžbu draka byť drakom, ktorý prináša život a nie skazu. Pocítil, ako veľmi drak zápasí sám so sebou, ako sa snaží, ale jeho krídla sú príliš veľké pre neho a oheň stále nekontrolovateľný.
Iný obyvateľ kráľovstva si povie: „Nebudem robiť to a tamto, ako kráľ prikáže.“ A nič ho to nestojí. „Upracem, lebo kráľ žiada.“ Nič ho to nestojí.
Ale čo drak? Chce. Túži. Ale nejde to. Zápasí v sebe. A do toho ešte bojuje s rytiermi. Každý boj s rytierom, ktorý tasí proti nemu meč, je preňho rana priamo do srdca. Oslabuje jeho citlivé a zraniteľné srdca, ktoré túži po láske, prijatí.
Srdce ochotné sa rozdeliť i o posledný cukrík, srdce pravdovravné a milujúce raz a navždy. Taká citlivosť, úprimnosť a oddanosť, akú má drak, sa široko-ďaleko nevidela ani u jedného rytiera či obyvateľa kráľovstva.
Meč života, pokoja, súcitu a prijatia
Rytier vstal a toto všetko naňho prišlo. Väčšia moc, ako je on sám, zostúpila naňho a v sile Ducha vbehol do komnaty, z ktorej sa ozýval plač, krik a škrípanie postele.
„Všetci obyvatelia von,“ vykríkol rázne a hlasno. „Ostane tu iba drak.“
Rytier schmatol rozzúreného draka, silno ho držal, aby mu drak neublížil a nemohol ujsť, aby vykonal svoju spravodlivú odplatu obyvateľom kráľovstva.
Rytier začal svoj boj. Tentoraz jeho mečom nebol zúfalý krik, slová dohovárania a sily. Vytasil meč ŽIVOTA, pokoja, súcitu a prijatia. Meč, ktorý ide tiež priamo do srdca, ale robí ho mäkkým a prístupným, a nie zatvrdnutým a odmeraným.
Drak sa bráni, lebo čaká meč sily a on predsa nechce cítiť bolesť. Nechce cítiť ani počuť, ako veľmi je zlý, ako veľmi sú zlé jeho krídla i oheň. Nechce počuť v slovách nespokojnosť s ním, nechce vidieť výraz sklamania z neho, nechce cítiť bolesť, ktorá ho preniká, keď zacíti silu rytiera. A tak sa bráni, ako vie. Chce uniknúť, skryť sa a cestou zapáliť, čo príde pod jeho dych.
Ale teraz to tak nemuselo byť. Rytier začal jednou rukou hladiť draka a utierať mu slzy. Druhou stále držal jeho nespútané krídla a bránil sa. Keď však rytier prehovoril, drak stíchol a načúval sladkému a pokojnému hlasu rytiera: „Som tu. Tvoj rytier je tu. Nejdem bojovať s tebou. Chcem ti pomôcť. Som tu, aby som ti pomohol.“
Spojené srdcia
Drak sa utíšil, obrátil svoju hlavu k rytierovi a nazerali si do očí plných sĺz bolesti. To spojilo ich srdcia.
Rytier vedel, že drakov plameň zhasol a on mohol pokračovať: „Viem, že zápasíš. Viem, že to nemáš ľahké. Ale chcem ti pomôcť. Nie si nebezpečný. Si milujúci a citlivý. Najcitlivejší drak, akého poznám. Si úžasný. Viem, že obyvatelia kráľovstva nerozumejú tomu, čo prežívaš, ale ja rozumiem.“ Rozumel, lebo Väčšia sila mu to zjavila.
V tomto okamihu sa drak cíti prijatý a jeho krídla spočinuli na rytierovi. V objatí sú zmáčaní slzami odpustenia a nádeje. Bude dobre.
Spoločne sa púšťajú do opráv ruín a začínajú budovať kráľovstvo.
Tentoraz sa príbeh o drakov končí šťastne. Vďaka Väčšej sile, ktorá sa zmocnila rytiera a dala porozumieť drakovmu srdcu. Vďaka láske a meču života.
Obrázky: pexels.com, pixabay.com
