CEZ SLOBODU K POVINNOSTIAM. Reštaurácia – Zarob si a môžeš jesť

Už žiadne boje s povinnosťami. Kto nepracuje – ten neje. To pochopia. Skutočný život s prirodzenými dôsledkami v našej rodinnej bunke – teda reštaurácii. To boli moje prvé nadšené pocity z nápadu z neba – budeme mať doma reštauráciu. Hneď som vedela, že to bude niečo – čo zafunguje. A nemýlila som sa.

Rodinná bunka – ako reštaurácia

Hoci najlepším učiteľom sú vždy prirodzené dôsledky – nie sú vždy na dosah. A tak sme náš domov premenili na reštauráciu, aby „prirodzené dôsledky“ mohli nahradiť tie umelé.

Nemáš peniaze? Neješ!
Chceš peniaze? Zarob si!
Máš zarobené? Vyber si a najedz sa!

Nielen, že si v reštaurácii môžete vybrať z ponuky rôznych jedál, ale tiež máte servis – jedlo prinesú, odnesú, riady umyjú. Za tento servis sa platí. U nás to nebolo inak.

Prvý deň v reštaurácií

Menu nachystané. Výber z troch druhov jedál, možnosť voľby dezertu i prílohy. Všetko má svoju cenu. Stôl pripravený, nie však prestretý. Vítam všetkých 6 hostí rôzneho veku od 3 do 36 rokov.

Predstavujem sa ako manažér hotela, ale hlavne reštaurácie, na ktorého sa môžu s čímkoľvek obrátiť. Oboznamujem ich s našimi pravidlami. Som vľúdna a milá. Predstavujem i pána Augustína – nášho finančného podporovateľa, ktorý samozrejme za naše služby a jedlo neplatí. Ďalej našu servírku – Tamarku, ktorá bude zabezpečovať obsluhu, prijímať objednávky a v neposlednom rade i účtovať.

Nadšenie s kopcom otázok. Prvý úspech za nami – kým nedostali jedálne lístky s cenami za jedlo. „Ale ja nemám peniaze.“

„Dnes máme slávnostné otvorenie, všetci ste srdečne pozvaní.“ – odpovedám s nadšením. „Ak sa nás rozhodnete navštíviť aj zajtra, budete musieť za jedlo zaplatiť.“

Zarob si a môžeš si objednať

„Ale ako?“pýta sa Kubko. Tobi sa mračí a je si neistý – čo z toho bude.
Pokračujem: „ Ak nemáte žiadnu prácu, môžem vám nejakú ponúknuť v našej reštaurácií, i v našom hoteli. Každý deň potrebujeme pomocné sily. Hľadáme pomocníkov na tieto pozície:

• vykladač umývačky
• nakladač umývačky
• zametač kuchynských priestorov
• vysávač koberca
• kompostovateľ / ten čo chodí s bio odpadom na kompost /
• žehlič prádla
• čistič toaliet
• babysitting mladších súrodencov – aktívny čas
• a iné pomocné práce

Pohovor

„Práce sú dobre ohodnotené, môžte sa každý deň zapísať do zoznamu. Vyplácame ihneď po odpracovaní. Ak máte záujem, môžete sa zúčastniť pohovoru.“ hovorím úplne s vážnosťou a odstupom. Deti neisté – čo sa deje. Ale všetci nacupitali na pohovor, kde sme si prešli podrobnosti, ale hlavne – prečo by som ich mala prijať. To bola tá najvtipnejšia časť.

Všetci prijatí – veď s toľkými skúsenosťami sa inak ani nedalo. 🙂

Ranná deľba prác

Každý deň bolo stanovené poradie detí v akom si vyberajú svoje práce. Na chladničke bola tabuľka s vypísanými prácami a s ich finančnou odmenou. Najstarší Tobi kalkuloval a špekuloval – čo ako nakombinovať – aby mal dostatok, a i do zásoby. Vyberal si tie najťažsšie práce. Prvýkrát žehlil, čistil kúpeľňu. Mal slobodu a priestor, a to ho zmocnilo i k týmto, nie moc ľahkým a príjemným prácam.

Vybrané a už sa pracuje. Nikdy nevedeli čo je na obed, či a aký bude dezert a koľko to všetko bude stáť. Preto museli byť obozretní a pripravení na čokoľvek.

Služba v reštaurácií

Výroba jedálnička, pomoc s prípravou jedla, obsluha, zúčtovanie, upratanie zo stola – to všetko bolo náplňou službykonajúceho v reštaurácii. Tieto služby sa striedali, pre tých ktorí chceli. Bola to najlepšie platená práca spolu s čistením kúpeľne. 🙂 Za túto prácu mali dostatočný zárobok, aby si mohli kúpiť aspoň ten najlacnejšií obed.

Ceny za jedlo a prácu

Toto bola chvíľu cesta, kým sme to nastavili správne. Ceny neboli reálne. Celé menu – hlavné jedlo, dezert, príloha – hýbali sa vždy okolo 9-11 „eur“. Tomu som prispôsobila cenu prác. Ľahké boli samozrejme platené menej – 2-3 „eur“, a tie zložitejšie ako žehlenie, čistenie kúpeľne boli najviac – za 9 „eur“. Nakladanie umývačky 5 eur. Čiže, ak chceli mať komplet menu, museli si vždy vybrať aj z tých nie veľmi príjemných prác.

Áno! Viac jedál v ponuke

Keďže som mala dostatok pomocníkov, ktorí sa starali o bežné povinnosti a údržbu „hotela“, mojou jedinou povinnosťou a prácou zostalo manažovanie reštaurácie. A tak som mala dostatok času na prípravu viacerých jedál. Nešlo však o nič extra. Kreativita fungovala na 120%.

Dobrým pomocníkom boli zvyšky jedál z predchádzajúceho dňa, cestoviny, alebo len príprava viacerých príloh. Neboli len zemiaky, ale šupla som uvariť i trochu ryže, vždy sa našli – zeleninky, ovocie, šaláty,…

Náš jedálniček

1. Hlavné jedlo
   – vždy to bolo jedlo ktoré som navarila. Robila som jednoduché obmeny, využívala zbytky. Keď bolo najhoršie – na rad prišli cestoviny. Vždy boli aspoň dve jedlá na výber. A keď som nestíhala, na výber boli aspoň prílohy.
2. Prílohy
   – klasika – ryža, zemiaky, kaša, šaláty
3. Dezerty
   – keď sa stíhalo piecť – bol koláč. Zmrzka je vždy v mrazničke, rýchla šľahačka s ovocím, niekedy len ovocie
   – dezert sa mohol objednať iba v kombinácií s hlavným jedlom
4. Nápoje
   – väčšinou limonáda alebo voda. A niekedy som prekvapila colou, či iným farebným jedom 🙂

Nešlo o to, aby na jedálničku boli špeci veci. Išlo o to MAŤ NA VÝBER. MAŤ SLOBODU VÝBERU A UROBIŤ VLASTNÉ ROZHODNUTIE. Nechcem zemiaky ale ryžu. Dám si šalát alebo nie. Mám na dezert za 3 eur alebo len za 1 eur.

Toto bolo podstatou reštaurácie.

Ako sa v tom prejavovali deti?

Boli pánmi svojich rozhodnutí. Neboli hádky, zvaľovanie zodpovednosti na mňa, ako matku, ktorá ich do niečo núti. Nie. Mali to vo svojich rukách. Prácu i plácu. A ja som si to užívala, pozorovala a tešila sa.

Tobi 11 r. najstarší – ten bol vždy v balíku. Vyberal si najťažšie práce. Pozýval druhých na obed, a ak nemali zarobené, požičiaval ostatným. Cítil sa v tom ako ryba vo vode. Systém a jasné pravidlá mu pomáhali lepšie fungovať, keďže vedel čo ho čaká. Sloboda, ktorú v tom cítil, ho zmocňovala a tak skúšal práce, s ktorými predtým zápasil, alebo ich odmietal robiť. Mal svoje strategické plány, a tak mal i dni voľna.
Pomáhal Kubkovi vyberať a počítať – čo musí minimálne urobiť, aby sa najedol. 🙂

Kubko 7 r. – šiel len do úplného minima. Konečne mohol nakladanie „hovnovej umývačky“ vynechať a zvoliť si iné práce. Šiel do takého minima, že každý druhý deň prosil o požičanie či pozvanie na obed, a niekdy len na dezert. Nie však vždy to bolo možné. A tak bol občas i bez obeda, alebo sa len pozeral na dezert, na ktorom si pochutnávajú iba druhí.

Tami 10 r. – tá bola poctivá. Nešla na hranu, ale ani nerobila navyše, ako Tobi. Pomáhala menším, pripomínala im a zmocňovala ich, aby si urobili svoju časť pŕace. Prejavovalo sa jej ženské, starostlivé srdce, aby nezostal nikto bez obeda.

Sebi 5 r. – veľmi sa z toho tešil, i keď nie celkom všetkému rozumel. Preto to bolo s ním veľa o komunikácií. Tiež jeho vykonaná práca mala väčšiu cenu, ako pri ostatných. Vždy som to prispôsobovala, aby sa necítil demotivovaný – hoci i on mal svoje dni, kedy si nestihol zarobiť a čelil tomu, že musí požiadať niekoho o pomoc.

Boli to tie krásne okamihy, sledovať ich „akože v ozajstných situáciach“.

Čo to prinieslo

Nebolo pre nich vždy ľahké mať slobodu – museli sa s ňou učiť narábať a využívať ju správne. To boli situácie, keď sa prepočítavalo, či si môžu kúpiť colu alebo zmrzku. Zrazu sa dala zjesť príloha aj menej obľúbená – ktorá bola lacnejšia, a pomohla ušetriť na colu. Alebo ostať bez dezertu. Učiť sa prosiť o požičanie. Dohody o vrátení a plnenie sľubov. Odpúšťanie si dlžôb. Pozývanie na obed. Slobodné rozhodnutie sa pre viac prác.

Nie len, že porozumeli – čo je to zodpovednosť, sloboda, rozhodovanie – ale tiež láska, pomoc a odpustenie.