CEZ SLOBODU K POVINNOSTIAM. Reštaurácia – Zarob si a môžeš jesť
Už žiadne boje s povinnosťami. Kto nepracuje – ten neje. To pochopia. Skutočný život s prirodzenými dôsledkami v našej rodinnej bunke – teda reštaurácii. To boli moje prvé nadšené pocity z nápadu z neba – budeme mať doma reštauráciu. Hneď som vedela, že to bude niečo – čo zafunguje. A nemýlila som sa.
Rodinná bunka – ako reštaurácia
Hoci najlepším učiteľom sú vždy prirodzené dôsledky – nie sú vždy na dosah. A tak sme náš domov premenili na reštauráciu, aby „prirodzené dôsledky“ mohli nahradiť tie umelé.
Nemáš peniaze? Neješ!
Chceš peniaze? Zarob si!
Máš zarobené? Vyber si a najedz sa!
Nielenže si v reštaurácii môžete vybrať z ponuky rôznych jedál, ale taktiež máte servis – jedlo prinesú, odnesú, riady umyjú. Za tento servis sa platí. U nás to nebolo inak.
Prvý deň v reštaurácií
Menu nachystané. Výber z troch druhov jedál, možnosť voľby dezertu i prílohy. Všetko má svoju cenu. Stôl pripravený, nie však prestretý. Vítam všetkých 6 hostí rôzneho veku od 3 do 36 rokov.
Predstavujem sa ako manažér hotela, ale hlavne reštaurácie, na ktorého sa môžu s čímkoľvek obrátiť. Oboznamujem ich s našimi pravidlami. Som vľúdna a milá. Predstavujem i pána Augustína – nášho finančného podporovateľa, ktorý, samozrejme, za naše služby a jedlo neplatí. Ďalej našu servírku – Tamarku, ktorá bude zabezpečovať obsluhu, prijímať objednávky a v neposlednom rade i účtovať.
Nadšenie s kopcom otázok. Prvý úspech za nami – kým nedostali jedálne lístky s cenami za jedlo. „Ale ja nemám peniaze.“
„Dnes máme slávnostné otvorenie, všetci ste srdečne pozvaní,“ odpovedám s nadšením. „Ak sa nás rozhodnete navštíviť aj zajtra, budete musieť za jedlo zaplatiť.“
Zarob si a môžeš si objednať
„Ale ako?“ pýta sa Kubko. Tobi sa mračí a je si neistý – čo z toho bude.
Pokračujem: „Ak nemáte žiadnu prácu, môžem vám nejakú ponúknuť v našej reštaurácii i v našom hoteli. Každý deň potrebujeme pomocné sily. Hľadáme pomocníkov na tieto pozície:
- vykladač umývačky,
- nakladač umývačky,
- zametač kuchynských priestorov,
- vysávač koberca,
- kompostovateľ/ten, čo chodí s bio odpadom na kompost,
- žehlič bielizne,
- čistič toaliet,
- babysitting mladších súrodencov – aktívny čas
- a iné pomocné práce.
Pohovor
„Práce sú dobre ohodnotené, môžete sa každý deň zapísať do zoznamu. Vyplácame ihneď po odpracovaní. Ak máte záujem, môžete sa zúčastniť na pohovore,“ hovorím úplne s vážnosťou a odstupom. Deti neisté – čo sa deje. Ale všetci nacupitali na pohovor, kde sme si prešli podrobnosti, ale hlavne – prečo by som ich mala prijať. To bola tá najvtipnejšia časť.
Všetci prijatí – veď s toľkými skúsenosťami sa inak ani nedalo. 🙂
Ranná deľba prác
Každý deň bolo stanovené poradie detí, v akom si vyberajú svoje práce. Na chladničke bola tabuľka s vypísanými prácami a s ich finančnou odmenou. Najstarší Tobi kalkuloval a špekuloval – čo ako nakombinovať, aby mal dostatok a i do zásoby. Vyberal si tie najťažšie práce. Prvýkrát žehlil, čistil kúpeľňu. Mal slobodu a priestor, a to ho zmocnilo i k týmto nie moc ľahkým a príjemným prácam.
Vybrané a už sa pracuje. Nikdy nevedeli, čo je na obed či a aký bude dezert a koľko to všetko bude stáť. Preto museli byť obozretní a pripravení na čokoľvek.
Služba v reštaurácii
Výroba jedálnička, pomoc s prípravou jedla, obsluha, zúčtovanie, upratanie zo stola – to všetko bolo náplňou službykonajúceho v reštaurácii. Tieto služby sa striedali pre tých, ktorí chceli. Bola to najlepšie platená práca spolu s čistením kúpeľne. 🙂 Za túto prácu mali dostatočný zárobok, aby si mohli kúpiť aspoň ten najlacnejší obed.
Ceny za jedlo a prácu
Toto bola chvíľu cesta, kým sme to nastavili správne. Ceny neboli reálne. Celé menu – hlavné jedlo, dezert, príloha – sa hýbalo vždy okolo 9 – 11 „eur“. Tomu som prispôsobila cenu prác. Ľahké boli, samozrejme, platené menej, 2 – 3 „eurá“, a tie zložitejšie ako žehlenie, čistenie kúpeľne boli najviac – za 9 „eur“. Nakladanie umývačky 5 eur. Čiže ak chceli mať komplet menu, museli si vždy vybrať aj z tých nie veľmi príjemných prác.
Áno! Viac jedál v ponuke
Keďže som mala dostatok pomocníkov, ktorí sa starali o bežné povinnosti a údržbu „hotela“, mojou jedinou povinnosťou a prácou zostalo manažovanie reštaurácie. A tak som mala dostatok času na prípravu viacerých jedál. Nešlo však o nič extra. Kreativita fungovala na 120 %.
Dobrým pomocníkom boli zvyšky jedál z predchádzajúceho dňa, cestoviny alebo len príprava viacerých príloh. Neboli len zemiaky, ale šupla som uvariť i trochu ryže, vždy sa našli – zeleninky, ovocie, šaláty…
Náš jedálniček
- Hlavné jedlo:
– vždy to bolo jedlo, ktoré som navarila. Robila som jednoduché obmeny, využívala zvyšky. Keď bolo najhoršie – na rad prišli cestoviny. Vždy boli aspoň dve jedlá na výber. A keď som nestíhala, na výber boli aspoň prílohy. - Prílohy:
– klasika – ryža, zemiaky, kaša, šaláty. - Dezerty:
– keď sa stíhalo piecť – bol koláč. Zmrzka je vždy v mrazničke, rýchla šľahačka s ovocím, niekedy len ovocie;
– dezert sa mohol objednať iba v kombinácii s hlavným jedlom. - Nápoje:
– väčšinou limonáda alebo voda. A niekedy som prekvapila colou či iným farebným jedom. 🙂
Nešlo o to, aby na jedálničku boli špeci veci. Išlo o to MAŤ NA VÝBER. MAŤ SLOBODU VÝBERU A UROBIŤ VLASTNÉ ROZHODNUTIE. Nechcem zemiaky, ale ryžu. Dám si šalát alebo nie. Mám na dezert za 3 eurá alebo len za 1 euro.
Toto bolo podstatou reštaurácie.
Ako sa v tom prejavovali deti?
Boli pánmi svojich rozhodnutí. Neboli hádky, zvaľovanie zodpovednosti na mňa ako matku, ktorá ich do niečo núti. Nie. Mali to vo svojich rukách. Prácu i plácu. A ja som si to užívala, pozorovala a tešila sa.
Tobi, 11 r., najstarší – ten bol vždy v balíku. Vyberal si najťažšie práce. Pozýval druhých na obed, a ak nemali zarobené, požičiaval ostatným. Cítil sa v tom ako ryba vo vode. Systém a jasné pravidlá mu pomáhali lepšie fungovať, keďže vedel, čo ho čaká. Sloboda, ktorú v tom cítil, ho zmocňovala, a tak skúšal práce, s ktorými predtým zápasil alebo ich odmietal robiť. Mal svoje strategické plány, a tak mal i dni voľna.
Pomáhal Kubkovi vyberať a počítať – čo musí minimálne urobiť, aby sa najedol. 🙂
Kubko, 7 r. – šiel len do úplného minima. Konečne mohol nakladanie „hovnovej umývačky“ vynechať a zvoliť si iné práce. Šiel do takého minima, že každý druhý deň prosil o požičanie či pozvanie na obed a niekedy len na dezert. Nie však vždy to bolo možné. A tak bol občas i bez obeda alebo sa len pozeral na dezert, na ktorom si pochutnávajú iba druhí.
Tami, 10 r. – tá bola poctivá. Nešla na hranu, ale ani nerobila navyše ako Tobi. Pomáhala menším, pripomínala im a zmocňovala ich, aby si urobili svoju časť práce. Prejavovalo sa jej ženské, starostlivé srdce, aby nezostal nikto bez obeda.
Sebi 5 r. – veľmi sa z toho tešil, i keď nie celkom všetkému rozumel. Preto to bolo s ním veľa o komunikácii. Taktiež jeho vykonaná práca mala väčšiu cenu ako pri ostatných. Vždy som to prispôsobovala, aby sa necítil demotivovaný – hoci i on mal svoje dni, keď si nestihol zarobiť a čelil tomu, že musí požiadať niekoho o pomoc.
Boli to tie krásne okamihy, sledovať ich v „akože ozajstných situáciách“.
Čo to prinieslo
Nebolo pre nich vždy ľahké mať slobodu – museli sa s ňou učiť narábať a využívať ju správne. To boli situácie, keď sa prepočítavalo, či si môžu kúpiť colu alebo zmrzku. Zrazu sa dala zjesť príloha aj menej obľúbená – ktorá bola lacnejšia a pomohla ušetriť na colu. Alebo ostať bez dezertu. Učiť sa prosiť o požičanie. Dohody o vrátení a plnenie sľubov. Odpúšťanie si dlžôb. Pozývanie na obed. Slobodné rozhodnutie sa pre viac prác.
Nielenže porozumeli, čo je to zodpovednosť, sloboda, rozhodovanie, ale aj láska, pomoc a odpustenie.
