Kto u nás nosí darčeky
Zabudnime na chvíľu na Vianoce a predstavme si leto. Pokojne aj tropické, na opustenom ostrove, kde žije tlupa domorodcov s prapodivným náboženstvom. Všetci do jedného, od šamana až po deti, sa hlásia k tomuto náboženstvu.
Raz ročne usporadúvajú veľký sviatok, počas ktorého zinscenujú majestátny zázrak a povedia deťom, že to spravil ich boh. Alebo lepšie povedané bôžik. Deti takto odmala uctievajú bôžika, lebo každý rok môžu vidieť ten obrovský zázrak.
Potom vyrastú a zistia, že to všetko bola len romantická hra, nevinné klamstvo a všeličo možné, len nie pravda. Rovnako ako keď mi dospeláci tvrdili, že darčeky mi doniesol Ježiško. „Prečo mi tvrdili, že ich boh robí pre mňa tento zázrak?“ A navyše, keď som dospel, zistil som, že Ježiško dospel tiež a jeho životný odkaz bol celkom iný. Alebo žeby nie?
Dedo Mráz a uhlie
Keď som sa narodil, bolo nám Sovietskym zväzom odporúčané veriť na Deda Mráza. Rodičia sa však nedali a u nás chodil výhradne len Ježiško a svätý Mikuláš. Každopádne, už ako dieťa som si všimol, že je tu viacero možností, kto by mi mohol doniesť darček, a tak som sa uistil v tom, že nech sa deje, čo sa deje, svoje darčeky dostanem, a to aj keby som bol zlý.
Raz som však bol veľmi dobrý a dostal som uhlie. Bývali sme v bytovke a ja som sa vždy čudoval, čo to uhlie je. Prievidza už vtedy mala ústredné kúrenie, a tak som nikdy uhlie nevidel, len som o ňom počul. O tom, že je za trest a že ho dolujú baníci, ktorí sú, naopak, veľmi populárni a že nikto nie je viac ako oni.
A tak kukám ako puk do toho vreca s uhlím a v mojom srdci vzplanul akýsi ohienok pravdy. V ten deň ma môj otec pozval do zákulisia Vianoc. Ukázal mi odvrátenú stranu príbehu. Tmavú ako uhlie, a predsa tak krásne pravdivú. Rozhodol som sa preto, že podniknem detektívnu výpravu za „duchom Vianoc“.
Duch Vianoc
Začal som chodiť do kostola. Len tak po škole, k piaristom, keď tam nikto nebol. Barokové maľby mi ponúkli dostatok evidencie o tom, že „bejby džizes“ nakoniec vyrástol a podľa očitých svedkov je ešte stále dospelý a stráži so svojím Otcom celý vesmír.
Jeseň pred mojimi 18. narodeninami bolo prelomové obdobie, keď sa môj vtedajší vesmír nadobro zrútil. Všetky superstar, ku ktorým som vzhliadal, z mojej oblohy popadali a ostala len veľká čierna hmota, v ktorej som sa zasekol. Bola tmavšia než uhlie a ťažšia než svet. A čakajúc na svoj osobný armagedon som v srdci začul pieseň. Celkom detskú. „Ježiš… tralalala…“
Vtom si sadol ku mne. Ozaj bol dospelý. I keď inklinoval k detským piesňam. Nie, nemám halucinácie a ani som ho nevidel svojimi očami, len som ho cítil. Takým tým pocitom, ktorý láme okovy, mení uhlie na diamant a má moc znovu zažať hviezdy na mojej oblohe.
Nie je to o tom, kto darčeky nosí, ale od koho sú
;Vyrástol som a stal sa náčelníkom. Môj kmeň mocnel na počte a prišla zima a s ňou Vianoce. Na mne teraz stojí rozpovedať svojmu kmeňu príbeh Vianoc. Príbeh Ježiša dospeláka, kráľa a mudrca, ktorý ma sprevádzal po celý rok. Dával mojim rukám silu zápasiť s každou okolnosťou a môjmu srdcu silu vidieť hviezdy. On strážil moju prácu a finančné zabezpečenie rodiny. On ma inšpiroval, ako viesť deti a pomôcť im nachádzať ich povolania, z ktorých vychádza, aké darčeky si prajú dostať. On ma požehnal a z tohto požehnania ja teraz môžem dať dary svojim deťom. Od tej temnej noci pred 18. narodeninami je každý ďalší rok ako dar. Celkom nezaslúžený a stále krajší.
Ak On dal mne nezaslúžené dary, z tých darov teraz beriem ja a dávam svojim deťom. Celkom nezaslúžene. Preto na Vianoce celá rodina vzhliadame k hviezdam. Jedna stará legenda hovorí, že múdri muži vždy putujú za hviezdami.
Tento rok je tá hviezda na oblohe zas. Znovu mi v srdci znie tá detská pieseň a znovu moje deti dostanú darčeky od Ježiša. Áno, od neho. On ich pomáha vyberať a On ich zabezpečuje. My ich nosíme – ako poslovia. Alebo ak chceš – ako traja mudrci.
Takto prežívame vianočné sviatky my. Netvrdím, že to je tá správna cesta alebo jediná. Pre mňa a moju rodinu je však autentická. Deťom odovzdávam to, čo som sa ja v živote naučil. Nech aj ony môžu spoznávať pravdu po svojom. Kráčať za svojou hviezdou a nájsť ducha Vianoc, ktorý im bude osobný.
