Stretla som anjela
Sedel na mojej posteli a rozprával sa so mnou.
Keď odišiel, uvedomila som si, že tento anjel nielen pomáha, ale priam zachraňuje ľudské životy.
Mne pomohol, povzbudil ma, ale mnohým tu v nemocnici zachraňuje život. Ten, ktorý z nás robí sebavedomých, silných a milujúcich ľudí. Život, ktorý sa začal zavinutím do matkinho náručia, pritisnutím na hruď, prisatím sa na jej prsia, dostávajúc nielen najlepšiu potravu, ale aj sebahodnotu, prijatie, istotu, lásku, naplnenie…
Dostávajúc tú najmocnejšiu výbavu do svojho života.
Mnohým z našej generácie chýba táto výbava. Dostali sme cumlík, fľašu, jasle a v 35 rokoch hľadáme, kým sme a kam ideme. Zápasíme s rodičovskými vzťahmi a hľadáme nové prepojenia medzi sebou.
Vďaka Bohu, že je tu Božia milosť, ktorá nás vedie k nájdeniu a naplneniu chýbajúcich dier v našom vnútri. Že môžeme aj v dospelosti zažiť zavinutie sa do Božej náruče, napiť sa z jeho živých vôd a zažiť uzdravenie a naplnenie prázdnych čiaš v našom vnútri, ktoré nám neboli prirodzene naplnené z rôznych dôvodov.
Ale teším sa, že Boh povoláva anjelov, takých, ako bol dnes so mnou na posteli, ktorý pomáha napĺňať tieto časy už od narodenia, aby sme mohli kráčať v sile a v istote milovaných stvorení odmalička.
Ďakujem, Paťka!
Tvoja práca je nenahraditeľná a nesmierne dôležitá.
Navraciaš život, kde sa stráca, dodávaš silu a vieru, keď odchádza.
Dojčenie nie je iba jedlo. Je to život. Neberme ho svojim deťom.
Nevzdávaj sa, ak bojujem s dojčením.
Nevzdávaj sa, ak si myslíš, že nemáš mliečko.
Nevzdávaj sa, ak si myslíš, že tvoje prsia nie sú na to stvorené.
Nevzdávaj sa, ak bábätko plače.
Si stvorená dať život, preto si stvorená i tento život vyživovať.
Neboj sa nájsť anjela, ktorý zasadne na tvoju posteľ.
Fotografie: Patrícia Oravcová
