Princíp odzbrojenia

Bola som naučená bojovať proti výsmechu, kritike či urážaniu ďalším výsmechom ďalšou kritikou a ďalším urážaním. Veď klin sa klinom vybíja. Prečo by som mala byť naňho dobrá, keď on je na mňa zlý?

Vyrástla som a spoznala aj inú techniku boja. Je to však technika náročnejšia na zvládnutie priamo v boji. Vyžaduje si pokoru, sebareflexiu a myslím, že aj dávku empatie. Je však účinnejšia, láskavejšia, odzbrojujúca súpera a zasievajúca lásku. Neponižuje, neuráža, neobviňuje. Nezasieva neprávosť, ale myslí na dobro, nesie v sebe nádej a je uzdravujúca. Vychádza z pozície srdca – vážim si ťa, nie som lepší ako ty.

Avšak skôr ako som ju spoznala, naučila som techniku „klin sa klinom vybíja“ naše deti. A tak často počujem: „On je taký. On však robí toto. Ona začala…“ A už to lieta ako pingpongová loptička a ja sa strácam v hre a už ani neviem, kto začínal podanie. Byť sudcom odmietam, a tak často počujem doma: „Ty nič neriešiš!“ No áno, veľakrát to tak vyzerá, pretože roky boli zvyknutí, že ten sudca tu je a vždy má pravdu a vie, čo je najlepšie. Učiť ich riešiť si svoje vlastné konflikty prináša mieru zodpovednosti, nesenie priamych dôsledkov a zároveň uzdravenie, keď príde k ich odpustenie z vlastného vnútra a nie zvonku.

A je náročné byť v tom pokojná a nezačať hrať s nimi pingpong.

Ako z toho von?

Povedala by som, že asi časom, ktorý všetko uzdravuje, pokorným srdcom a vierou, že milosť je väčšia ako akékoľvek naše zlyhanie. Ale začať sa dá napríklad takto:

> Prijatie skutočnosti, že som zasiala toto semeno, je prvým a tým najťažším krokom.
> Potom nasleduje odpustenie sama sebe, čo je ešte ťažšie.
> Činiť pokánie pred deťmi za zasadené semeno a vyznať to, je opäť ťažké.
> Vysvetlenie, ako to vidím dnes, je asi tá najľahšia časť… to nám ide akosi prirodzene – vysvetľovať.

A čo potom?

Byť milosrdný k deťom, ísť im príkladom a nechať im čas, kým sa to celé preprogramuje. Opäť ťažká vec.

Netýka sa to však len detí. V manželskom vzťahu je to o čosi zložitejšie, keďže oproti je dospelák. Ale postup je ten istý. A stále dookola:

> Priznanie si zlej reakcie. Prosiť o odpustenie. Náprava. A tak stále dookola.

Ako to môže vyzerať v praxi s deťmi?

„Čo na mňa čumíš?“ (technika klin).
„Ja nečumím, to ty čumíš, debila!“ (technika odzbrojenia)
„Prepáč, ak som sa na teba pozerala nevhodne, to som nechcela, len ma zaujalo, čo robíš. Ak je ti to nepríjemné, nebudem sa pozerať.“

Ako sa to naučiť?

Možno sa to dá naučiť nejakými technikami, to neviem. Moja skúsenosť je, že je to proces, ktorý vychádza z nášho srdca – niečo, čo je ovocím premeny zmýšľania a pohľadu na človeka, na seba i na Boha.

A premena je postupná. Buďme preto so sebou trpezliví a verme!

Aj toto je jedna z tém v moje knižke Sebastiánko a jeho zázračné pastelky, kde deti môžu v praxi vidieť tento princíp odzbrojenia.