Pohár vedomostí – Ako deti motivovať k učeniu, i tie najmenšie?
K tejto aktivite ma inšpiroval náš pohár vďaky, ktorý sme si doma vymysleli, aby sme deti motivovali k vyjadrovaniu vďaky a spoločne si tak vzbudzovali vďačné srdce. O tom sa dočítaš v článku Ako viesť deti k vďačnosti.
Ak si ho nečítal, ide o to, že na pohár nalepíš papierové srdce, ktoré predstavuje srdce rodiny, a vhadzujú sa doň pokrčené papieriky, kamienky, čokoľvek. Jeden kamienok predstavuje jednu vďaku. A ďakujeme, kým sa naše srdce nenaplní.
Ako transformovať túto aktivitu na opakovanie učiva, vedomostí alebo len tak sa zahrať?
Na pohár (vhodnej veľkosti, aby ho bolo možné naplniť) nalepte to – čoho sa opakovanie týka. Ak budete skúšať vedomosti o Afrike – nalepte kontinent Afriky a pod. Za každý poznatok či vetu s informáciou k téme deti vhodia kamienok alebo papierik, lentilku – ktoré môžu na konci zjesť ako odmenu.
- Môžete do pohára vhadzovať niečo, čo sa dá zjesť (cukríky, lentilky…).
- Môžete vhadzovať kamienky či papieriky a urobiť si úrovne naplnenia a podľa toho bude stanovená odmena (napr. 1. úroveň – jeden kopček zmrzliny, 2. úroveň – 2 kopčeky zmrzliny, 3. úroveň – 3 kopčeky/alebo čokoľvek iné).
Dôležité je – že odmenu dostanú vždy.
Ak sa učíte matematiku, môžete deťom pripraviť alebo vytlačiť príklady a každý správne vypočítaný vhodí do pohára. Počíta, pokiaľ chce. Buďte pripravení mať veľkú zásobu, lebo ak nastavíte úrovne odmien, je možné, že deti budú počítať a počítať.
My sme plnili „pohár 10“. Jakubko mal napísať akékoľvek príklady, ktoré sa rovnajú desiatim. Je prváčik. Odmenou bola obľúbená zmrzlina. Za 8 príkladov bol jeden kopček, za 15 – 2 kopčeky. Príklady sa nesmeli opakovať.
So štvrtáčkou Tami sme takto plnili „pohár B“ – vybranými slovami po B. Vymyslieť môžete naozaj čokoľvek.
A ak putujete po ostrove, naplnený pohár, či už vďakou, alebo vedomosťami, môže byť hnacím palivom na to, aby ste sa dostali na ďalší ostrov.
Príjemné putovanie a verím, že zažijete trochu zábavy v ponorke – či na opustenom ostrove.
Ilust.foto: Leah Kelley
