Denník dyslektického dinosaura | Rodina vo výstavbe

Čo ma naučila šikana alebo dedičstvo pre ďalšiu generáciu

Bude to ešte chvíľu trvať, než sa zahoja všetky rany ktoré som opísal v predošlom článku o šikane. Hnisali pod povrchom a až teraz sa dostali von. Čo už teraz viem, je, že Boh má moc premeniť každú ranu na novú silu a túto silu chcem odovzdať svojím deťom.

… na koniec sa ukázalo, že ani nešlo o roztopašnosť alebo trucovitosť, ale moje dieťa nieslo v sebe bolesť.“

Zobral som si ponaučenie zo života a vyvodil z neho toto dedičstvo pre moje deti.

1. rodinné zápasy

Pravidelne sa s mojimi deťmi bijem. Bezpečne a v takej miere, v akej to je pre nich príjemné. Aby keď raz budú čeliť zápasu tam vonku, to nebolo pre nich niečo nové, čo ich vydesí. Vystrašený človek ťažko odhaduje svoju silu a ľahko spraví čo nechce. Či už v pozícii útoku alebo úteku.

„deti, držte situáciu pod kontrolou do takej miery,
do akej to závisí od vás“

2. keď niečo vidíš, povedz to

Učím ich, že keď zbadajú niečo, čo sa im nezdá správne, aby to povedali. My budeme s danou osobou jednať s úctou a skryté veci vynesieme na svetlo. Ale rovnako aj zvládnuť jednoduché situácie, ako je napríklad: Keď vidíš niekoho zmätene pobehovať, zavolaj rodiča. Možno ten človek potrebuje pomoc. A podobne. To nieje bonzáctvo, keď dieťa zavolá niekoho kompetentného do situácie s ktorou si nevie dať rady.

ak je niečo podozrivé, nenechávaj si to pre seba“

3. dieťa má byť šťastné

Keď je naše dieťa nešťastné, riešime to. Keď malo zlý sen, nemusí sa učiť a robiť povinnosti ak nechce. Keď je uplakané a nesvoje, spraví si niekto z nás rodičov naň súkromný čas. Jeden na jedného. Prejdeme sa a vynášame na povrch bolesti ukryté vo vnútri. Už sa nám stalo, že zdanlivé roztopaše a trucovitosť, vyriešili dlhé objatia a rozhovory. A na koniec sa ukázalo, že ani nešlo o roztopašnosť alebo trucovitosť, ale moje dieťa nieslo v sebe bolesť, ktorej nerozumelo a preto sa navonok chovalo tak, že my sme nerozumeli jemu.

ako som prežil šikanu na základnej škole

nie si sám. Sme v tom s tebou“

Možno si teraz hovoríš, že veď toto nieje žiadne dedičstvo. Ale pre mňa je. Mňa moji rodičia naučili sa vysporiadať s veľa vecami a hoc som trpel vo všetkých možných situáciách, stále som tu. Je to aj vďaka tomu čo oni odovzdali mne. Ja sa to snažím kultivovať, vložiť do toho svoj život a odovzdať ďalej. Preto aj tieto body, považujem za dedičstvo.


„dedičstvom je pre nás každá hodnota, ktorú ďalšia generácia chce kultivovať“

Autor článku: Gusto
Foto: Eva Heřmanová

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.