AKO SOM NAŠLA MÔJ KĽÚČ K ROZHODOVANIU – Cesta k homeschoolingu

Tento článok je pre všetkých, ktorí chcú porozumieť svojim rozhodnutiam, emóciám a vykročiť do vytúženej trvalej zmeny v akejkoľvek oblasti.

Páči sa vám homeschooling? Rozhodujete sa? Ste si neistý? Alebo homeschoolujete a celé vás to prekonáva? Chcete zmenu, zápasíte, prežívate chaos a neviete sa rozhodnúť ako ďalej alebo či vôbec?

V tomto článku vám chcem ponúknuť moje svedectvo o procese rozhodovania, princípy, ktoré mi pomohli sa v ňom zorientovať, odhaliť príčiny mojich emócií i neistôt aj to ako som dokázala vykročiť k trvalej zmene.

Som šťastná, že tieto riadky môžem písať a zdieľať s vami moju cestu a porozumenie k rozhodovaniu, ktoré sa mi dostalo počas mojej osobnej transformácie s koučom počas dvoch rokov tu v Amerike, kedy ma Boh uzdravoval z mnohých falošných presvedčení. A v neposlednom rade, vďaka úžasnému mužovi Antonymu Robbinsonovi a jeho knihe Prebuďte svoju vnútornú silu, ktorá mi priniesla väčší obraz a porozumenie tomu, čo sa so mnou dialo v mojom príbehu. Pozývam vás do môjho vnútra.

Prečo homeschooling?

Myšlienka homeschoolovať deti prišla do môjho srdca, keď mal Tobi 3 roky a Tami 1,5 roka. Bola som ohúrená, pretože táto forma vzdelávania presne korešpondovala s našou rodinnou víziou. Prinášala všetko, po čom som vo svojom živote a v mojej rodine túžila. Byť so svojimi deťmi čo najdlhšie, budovať pevné a láskavé vzťahy, rozvíjať ich dary a talenty, dopriať im čo najdlhšie detstvo a učiť ich doma, v kruhu svojich najbližších, v ich v prirodzenom prostredí. ktoré pre mňa rodina predstavuje.

„Samotná myšlienka však nestačila k tomu, aby som sa dokázala pevne rozhodnúť. Vyžadovalo si to vybudovanie silného vnútorného presvedčenia.“

Samotná myšlienka však nestačila k tomu, aby som sa dokázala pevne rozhodnúť pre homeschooling. Vyžadovalo si to vybudovanie silného vnútorného presvedčenia. A tak som sa so svojim manželom vydala na cestu hľadania „podporných nôh“, ktoré našu vzrušujúcu myšlienku podporia a premenia ju na skutočné pevné presvedčenie, ktoré obstojí i ťažké časy.

Budujeme presvedčenie – Cesta k homeschoolingu

V tom čase, som sa dostala k Márii Montessori, k jej výskumom o vzdelávaní detí i k jej pedagogike. Všetky moje staré presvedčenia o vzdelávaní detí postupne padali, keď sme jej princípy aplikovali na vtedy ešte len dve školou nepovinné deti. Jej princíp „senzitívnych období“, zmenili absolútne nazeranie nielen na vzdelávanie, ale i na život samotný.

Hneď ako sme začali byť citlivými na tieto obdobia u detí a využívali sme ich pre ich rozvoj a rast, boli sme ohúrení výsledkami a ľahkosťou, ktorá s tým šla ruka v ruke.

Naše presvedčenie, že chceme byť citlivými na ich senzitívne obdobia, naberalo na sile, lebo sme videli, ako rýchlo rastú a nadobúdajú zručnosti a vedomosti v tom, o čo práve majú záujem.

Boli sme presvedčení, že škola nedokáže tento princíp aplikovať, keďže pracuje s 20-30 žiakmi v jednej triede. I keby chcela, je to vďaka systému tak trochu nemožné. Prišlo nám to ako niečo absolútne kľúčové pre zdravý, prirodzený rast našich detí. A tak sa zrodil jeden z prvých kľúčových momentov pre homeschooling – prvá noha, ktorá sa stala veľmi silnou podporou pre našu myšlienku – rešpektovanie senzitívnych období našich detí.

„Cítime len to, čomu veríme.“

Mala som však v sebe neustále otázniky, pochybnosti a zmiešané emócie – strach i radosť, úzkosť i nadšenie. Ako to zvládnem? Ako to urobím? Čo ak to nebude fungovať? Cítila som sa sama a neistá. I napriek mojej osobnej skúsenosti so senzitívnymi obdobiami, ktoré mi dali silnú oporu, som neustále pociťovala,emócie, ktoré mi nedovoľovali pevne sa rozhodnúť, pre homescholing.

Tak silno som verila tejto myšlienke. Bola som presvedčená, že to je to pravé orechové pre našu rodinu. Prečo nedokážem teda urobiť jasné rozhodnutie a vykročiť? V čom je skutočne môj problém, keď tomu naozaj verím?Prečo neustále pociťujem tieto zmiešané emócie?

Pretože „Cítime len to, čomu veríme.“

Moje emócie – strachy, obavy z osobného zlyhania, z možného neúspechu mojich detí, ale i odmietnutia, neporozumenia okolia, posudzovania, ma priviedli ešte k inému presvedčeniu, ktoré bolo omnoho silnejšie. A to, že som nedostatočná, nie som ako iné super maminy, nie som dosť dobrá, aby som dala deťom, to čo potrebujú. Neverila som, že to zvládnem. Všetky tieto presvedčenia ma brzdili dať sa na cestu, ktorej som verila. Bola som o jej správnosti absolútne presvedčená. Ale i tak som to nedokázala. Prečo?

„Vyhnem sa bolesti alebo si zvolím radosť“

Bola som medzi dvomi presvedčeniami. Jedno, ktoré hovorí „Áno, homeschooling je super – najlepší pre moje deti, poď do toho.“

A druhé presvedčenie, ktoré mi bráni sa rozhodnúť a hovorí mi „Si nedostatočná to zvládnuť“. Toto presvedčenie som si vedome neuvedomovala, iba moje emócie ma časom naviedli k tomu, čomu verím o sebe.

„…človek je nadizajnovaný tak, že vždy si vyberá a koná podľa toho, ktoré rozhodnutie mu pomôže sa vyhnúť bolesti alebo dosiahnuť radosť.“

Takže mám zmätok a chaos, lebo na jednej strane mám emócie plné radosti, aké to bude skvelé, ako moje deti budú zažívať určitý druh slobody, ako si budeme užívať jeden druhého a radosť z toho, že pôjdem za tým, čomu naozaj verím.

Na druhej strane sú to emócie prameniace z druhého presvedčenia – strach, úzkosť, či pocit vlastnej neschopnosť….

Práve pán Robbins hovorí, že človek je nadizajnovaný tak, že vždy si vyberá a koná podľa toho, ktoré rozhodnutie mu pomôže sa vyhnúť bolesti alebo dosiahnuť radosť.

Čelila som teda otázke…. Je pre mňa radosť z rozhodnutia pre homeschooling väčšia ako bolesť, ktorú budem zažívať, keď sa budem stretávať s neúspechom, s odmietnutím či osobným zlyhaním?

Nechcela som sa vzdať môjho sna len pre môj strach. Aby som sa nenechala ovládnuť mojim presvedčením o mojej nedostatočnosti, aby som nesiahla po možnosti vyhnúť sa bolesti, musela som posilniť svoju radosť z homeschoolingu.

Posilňujem moje presvedčenie

Chcela som nájsť viac podporných nôh pre moje presvedčenie pre homeschooling, aby som sa dokázala preň rozhodnúť, i napriek možnej bolesti, ktorú budem zažívať. „V skutočnosti, je to však strach, že niečo bude viesť k bolesti. Nie bolesť samotná.“ ( Anthony Robbins, Prebuďte svoju nekonečnú silu, 2012 )

Preto sme vyhľadávali homeschoolujúce rodiny, filmy, prednášky, knihy. To všetko začalo podopierať moje presvedčenie, že ísť cestou homeschoolingu je to správne rozhodnutie pre nás a som ochotná podstúpiť i možnú bolesť.

Stali sa ešte dve zásadné udalosti, ktoré okrem pani Márie Montessori a jej senzitívnym obdobiam, tvorili ďalšie dve najpevnejšie a najsilnejšie nohy môjho presvedčenia.

Prvá bola prednáška o Božích princípoch v školstve od Ad de Bruina, muža ktorého si nesmierne vážime a má pre nás veľmi vysokú kredibilitu, dôveryhodnosť a rešpekt. S manželkou boli prvý pár v Holandsku, ktorí vzdelávali deti doma, kde to nebolo možné. Aké silné muselo byť ich presvedčenie, keď žiadali súd o povolenie pre homeschooling a ktoré aj dostali.

Emócie, ktoré mi priniesla táto prednáška boli také silné, že som si povedala: „To je predsa jasné. Ideme do toho.“

Druhá pevná noha môjho presvedčenia bola návšteva u homeschoolujúcej rodiny. Čo všetko ma táto návšteva naučila nájdeš v tomto článku Ako zvládnuť homeschooling a nezblázniť sa. Táto návšteva mala jedno podstatné posolstvo. Zlomila u mňa jedno veľké presvedčenie – klamstvo – že mama doma musí učiť kreatívne – projektovo – musí byť vynaliezavá a mať všetky vlastnosti sveta, aby to bola schopná zvládnuť. Videla som šťastnú maminu učiacu dve deti jednoduchým, svojim vlastným kreatívnym spôsobom. Jej absolútna istota, vyrovnanosť a identita, ktorú bolo z nej cítiť, ma úplne prekonali. Išla svojou vlastnou cestou. Táto návšteva mi dala iný pohľad na vec a vzala zo mňa očakávania, ktoré som kládla sama na seba.

Táto silná skúsenosť zbúrala moje falošné presvedčenie a s ním i emócie, ktoré sa viazali na to, či to budem zvládať. Bolo to ako objavenie Ameriky. Zrazu som začala vidieť možnosti, zavládol vo mne pokoj a akosi menej stresu. Úplne ma to oslobodilo.

Tieto skúsenosti vybudovali najpevnejšie nohy môjho presvedčenia na začiatku našej cesty. Prečo najsilnejšie? Pretože som mala s týmito skúsenosťami najsilnejšie emócie. Prežila som ich vo vnútri seba a nikto mi ich nemohol vziať.

Radosť vyhráva

Ako som budovala presvedčenie pre homeschooling, rástla i moja radosť z rozhodnutia ísť do toho. Radosť sa stala silnejšou a vážnejšou než moje presvedčenie o mojej nedostatočnosti, ktoré mi hovorilo opak. A tak som dokázala povedať definitívne áno pre homeschooling. I keď som nevyriešila presvedčenie o mojej nedostatočnosti, jeho hlas sa stal tým tichším hlasom. Je oslabený a čaká na svoju elimináciu, lebo je brzdou k mnohým skvelým myšlienkam.

Čo ma naučil homeschooling a čo priniesol do našej rodiny?

Toto rozhodnutie zmenilo môj život a stále ho mení. Niekedy sa zastavím a uvedomím si, že je to skôr môj vlastný homeschooling v Božej akadémii. Kde Boh ma vyučuje, buduje a uzdravuje. Kde mi ukazuje moje presvedčenia, ktoré ma držia od prepojenia s mojimi deťmi. Kedy musím svoje názory a presvedčenia, ktorým verím pokladať pod Božiu lupu, aby som ich naozaj preskúmala a pozrela sa na ich korene.

Je to mojou školou, kedy som musela hľadať odpovede na mnohé otázky: Prečo to musí vedieť? Musí to vedieť? A kedy? Prečo je toto dôležité? Prečo sa bojím zlyhania? Verím viac sebe alebo Bohu?

Homeschooling nám tiež priniesol priestor hľadať, kto sme a kam ideme. Tiež ma naučil, že mama nie je učiteľka a mama v jednom. Ale, že som iba mama. Milujúca a prijímajúca mama v každom čase. I keď sa nechce čítať, písať i keď je nechuť a všetko ide inak. Že rast našich detí nechcem posudzovať podľa veľkosti vedomostí, ale podľa veľkosti srdca.

Presvedčila som sa, že nie z pozície vedomostí rastú a prosperujú moje deti, ale z pozície identity a vedomia, toho kým sú.

Keď prídu pochybnosti, či podnety z okolia a snažia sa moje presvedčenie podlomiť, vraciam sa k mojim prvotným skúsenostiam, ktoré mi už nikto nevezme. Snažím sa pozerať na to, čo Boh robil v mojich deťoch, vo mne i v mojej rodine. Pozerám na svedectvo, ktoré sa stáva novými podpornými nohami pre moje presvedčenie. A tak neustále, každý deň môžem posilňovať, to čomu som uverila.

A toto všetko sa začalo pár otázkami: Kto som a kam idem? Kam smeruje moja rodina? Čo potrebuje moja rodina a deti? Čo Boh robí s mojou rodinou v tomto čase?

Ostávam však otvorená pre nové myšlienky a zjavenia, ktoré môžu našu vzrušujúcu myšlienku o homeschoolingu nabúrať a zmeniť ju na novú ešte vzrušujúcejšiu a dobrodružnejšiu.