Dobrý štart do dňa
Nepomohlo mi robiť „správne veci“ ani „múdre“ či „vznešené“. Ráno ako soľ potrebujem robiť činnosti, ktoré ma nastavia na celý deň.
Večer sa potrebujem tešiť na ďalší deň a ten potom začať niečím, čo ma teší len tak. Len preto, že môžem a chcem.
Možno to má niekto úplne inak. Ráno sa venuje vznešeným činnostiam alebo vhupne rovno do práce a na obed je hotový.
Skúšal som to aj ja. Všelijako. Ale po pár vyhoreniach som sa rozhodil, že si rána spravím také, ako by na ničom inom nezáležalo.
Úplným základom je odvtedy až dodnes pre mňa káva s Bibliou. Tohto plánu sa držím, aj keď mám náročné dni – skoro ráno škola alebo veľa práce.
Keď som s touto rutinou začínal, nestačilo mi to. Áno, je to môj najnutnejší začiatok do dňa, nech by sa dialo čokoľvek. Ale vtedy som prežíval to, že ak som za tým už musel ísť vybavovať pracovné veci, tak som bol z toho energeticky dole. Tak som sa najprv rozhodol, že budem chodiť behávať alebo posilňovať, alebo plávať, alebo boxovať.
Táto kombinácia káva + Biblia + šport mi dala priestor stretnúť sa so sebou samým, premodliť deň, nastaviť hormonálny balans, rozpumpovať srdce a prevetrať dych.
Potom ide všetko ostatné omnoho ľahšie. Kreativita prameniaca v duchu preletí srdcom rýchlosťou svetla a osvieti myseľ pripravenú dať pokyn telu, aby kreslilo, písalo, rysovalo, rozprávalo, usmievalo sa a hralo.

Čas plynul, Boh uzdravoval mňa aj moje pracovné nasadenie. Intenzívne som absolvoval koučingy, študoval som si o tom, ako si správne zorganizovať prácu, aby som v nej mal flow, aby ma podľa možností dobíjala energiou, aby som v nej bol zainteresovaný.
Momentálne už po káve s Bibliou môžem ísť hneď pracovať. Ale vytvoril som si priestor, že mám kanceláriu niekoľko kilometrov od domu. Takže idem do roboty, pokiaľ sa dá, na bicykli. Nie vždy to tak je a momentálne už nemám problém ísť rovno pracovať.
Niečo, čo pomôže naštartovať deň
Keď sa človek neteší na ráno, je kľúčové dať si doň niečo, čo mu pomôže, na čo sa môže tešiť. Zároveň niečo, čo ho nabudí robiť veci, pomôže mu rozležať veci. Ak by si niekto povedal, že bude ráno pozerať telku, je to úplne mimo. Mnohým nepomôže ani čítať knihu. V mojom živote šport spôsobil, že sa mi rozložili myšlienky a rozvrhol som si pracovný deň.
Z mojej skúsenosti je dôležité, aby človeka ranná rutina nastavila na celý deň: ranná rutina (u mňa je to káva s Bibliou), posledné tri roky + Duolingo a potom by mal ísť šport – ideálne prechádzka lesom. Je aj vedecky dokázané, že to spôsobí dobrú výmenu látok v tele.
Pre mňa v živote, rozhodovaní nebolo nič účinnejšie ako ísť sa prejsť do prírody, modliť sa a počúvať, čo mi Boh kladie na srdce, aké myšlienky, ako počúvam jeho hlas. Ak nepomôže prechádzka, môže ísť behať, bicyklovať sa…
Stále mám skúsenosť s tým, ako mi to pomáha. Napríklad si spomínam na situáciu, keď som nevedel vyriešiť v práci nejakú vec. Tak som sa išiel prejsť do lesa a zrazu sa mi stavba vymodelovala pred očami a v momente som to vyriešil. Preto rád praktizujem počas svojho pracovného času aj prechádzku.
Dôležitá je v tom aj konzistentnosť – nie raz, dvakrát, ale dať tomu pravidelnosť aspoň na nejaké obdobie. Ja si dávam trojmesačné cykly, v ktorých niečo riešim a ktoré sa mi osvedčili.
Ako vy začínate svoje dni?
Ja som vo fáze „skúšam všeličo“. Tiež potrebujem už pred spaním poznať dobrý dôvod na to aby som ráno vstal. Verím že rutina mi pomôže, ale ťažko nejakú hľadám. Skúsim trojmesačný plán, dobrá inšpirácia. Vďaka.
Veru neni to sranda ale da sa to časom vyriešiť. Vždy pomôže ak rutina vychádza aj z nejakého životného poslania, vízie či cieľu -ale nie časovo ohraničeného, nech to je hlavne o pohode, prítomnosti a každodennom nastavení.
Tak nech to výde.