Aké je najlepšie bojové umenie? - Ugroczy Family Adventure

Skôr či neskôr dôjde na každého muža – a on bude musieť čeliť svojmu protivníkovi. Ja som sa, tomu môjmu, postavil tento rok na začiatku jari. Stretli sme sa v Muay Thai zápase. Je tomu už štvrť roka a stále ma z času na čas pichne pri rebre. Na zápas som sa pripravoval v MMA klube, a keď som o tom napísal post, zdvihlo to vlnu otázok i odpovedí : Je MMA bojové umenie? Je treba v dnešnej dobe podporovať agresivitu? Na reálny boj na ulici ťa pripraví Krav Maga… Ja mám rád Taj Či… Ja zas Bruce Leeho… Niet nad klasický Box… Judo je olympijská disciplína a má to svoje dôvody. Wu-shu má tradíciu a kultúru…

„V boji však ide o život a rovnako tomu bolo aj na mojej ceste.“

Ak nejde o život, nie je to bojové umenie

Umením môže byť mnoho vecí ,ale s bojom to tak nie je. Boj sa dotýka srdca, bitia i bytia. V živote máme veľa bitiek a vo svete neustále vojny. No a tiež hry – či už virtuálne alebo na ihrisku. Nič z toho ale vo mne nevytvára to pnutie a esenciu prežitia, ktorú cítim zo slova – Boj. V bitke ide o víťazov a porazených, vo vojne o moc a v hre o rozptýlenie. V boji však ide o život a rovnako tomu bolo aj na mojej ceste.

Ponižovaný, hanobený a plný bolesti z výsmechu som sa učil prvé krôčky umenia prázdnej ruky (preklad slova KARATE). Zápasil som s vetrom a tieňom. Nemal som súpera pred sebou ale hlboko v sebe. Karate mi dalo novú dimenziu pocitov a vedomia. Disciplínu, hranice, etiketu a stáročnú tradíciu. No a svetlo na konci tunela každodennej bolesti. Takto začal môj boj o život.

Trénujem ozaj na boj ktorý ma čaká?

Daniel San sa opýtal majstra Miagiho: „Majster, aj vy viete preseknúť poleno prázdnou rukou?“ Miagi odpovedá: „To som nikdy neskúšal. Žiadne poleno ma ešte nenapadlo.“ Najlepší z najlepších bojovníkov všetkých čias, svetov a dynastií boli tí, ktorí vedeli poraziť svojho protivníka. Nie susedovho, ani hypotetického, ani poleno. Schopnosť určiť, kto je môj nepriateľ je kľúčová. Je to ten chalan, čo ma naháňa po dvore, alebo partia zo susednej triedy? Bolo ich veľa, ktorí ma šikanovali a cez letné prázdniny pribudli ďalší. Neonacisti, pankáči, zlomení chlapci postkomunistickej Prievidze. Sú však oni mojimi nepriateľmi?

Nie je väčším nepriateľom všade prítomná buzerácia od dospelákov? Uziapané učiteľky, pre ktoré nie sme nikdy dosť dobrí? Profesori, čo popíjajú v kabinetoch? Policajti, čo radšej naháňajú skejterov než dílerov? Susedia pre ktorých sme usmrkaní darebáci? Chorý systém, ktorý vytvára „temné podchody“, v ktorých rastú agresori ako deti nevšímavosti?

„…boj proti vlastným démonom je ten najťažší. A tam sa začína umenie boja.“

Na konci všetkých dní som tak či onak sedel sám vo svojej izbe a zápasil len sám so sebou. Minulosť s prítomnosťou sa miešali. Ťahali ma rôzne svety a ja som nepasoval do žiadneho. Veru, povedal by som, že boj proti vlastným démonom je ten najťažší. A tam sa začína umenie boja.

Bojové štýly šité na mieru nepriateľov

Potemneli prievidzské ulice a potemneli aj bojové štýly , ku ktorým som sa utiekal. Podlé triky nin-jutsu, „ľudové zbrane“ – kamuflážne nože, shurikeny, monkey fist… Až mi z toho celkom potemnela duša a vytratila sa radosť. Samozrejme – duša nepotemnie len tak zo dňa na deň, ale postupne a nenápadne. Odrazu som už nečelil svojim nepriateľom ale sebe samému.

„Samozrejme, duša nepotemnie len tak zo dňa na deň ale postupne a nenápadne.“

Vedel som, že už sa ďalej nedá skrývať. Odložil som nahromadené bojové štýly a čakal, čo bude ďalej.

Ako nečakaný prúd čerstvého vánku prišiel ku mne celkom nový druh bojového umenia. Iný ako ostatné, z opačného konca zemegule. Zo srdca Južnej Ameriky, spod Kristových rozpažených rúk, z krajiny kde nebojuje človek proti človeku, ale muž proti otroctvu. Je reč o štýle CAPOEIRA.

Capoeira -umenie slobody

Capoeira je výborný príklad bojového umenia, ktoré je účinné proti otroctvu. Poraziť otrokára by sa dalo hoci akým štýlom, no na porazenie otrockej mentality je treba niečo špeciálne. Keď môj život potemnel zo všetkej tej bolesti a sklamania, nepomáhali žiadne techniky. Zlo sa do mňa dostalo v podobe depresie a smútku. Capoeira však pozdvihuje myseľ, dodáva „rytmus srdcu“, radosť a kolektívne uvedomenie vlastnej hodnoty. Capoeira nie je jediné „tanečné bojové umenie“ – všade tam, kde utláčaný ľud hľadá slobodu, spievajú sa piesne a lietajú „valašky“.

Kung Fu -umenie života

Kung Fu nie je bojové umenie, je to „technika“ života. To čo si väčšina pod pojmom Kung Fu predstaví, je vlastne Wu Shu alebo podobné štýly. Všetko to začalo mníchom. Bodhidharma putoval z Indie do Číny a pri meditácii pozoroval mravce: ich pracovitosť, kolektívnosť, silu, vytrvalosť, život… Než dorazil k šaolinským chrámom, vyvinul pre mníchov prvé bojové systémy. Mnísi však nezápasili s človekom – ich nepriateľom bol nezdravý život vo všetkých jeho smeroch. Umordovaní pracovali na svojich políčkach, preberali modlitebné gorálky a chradli. Tomu nastal koniec – Bodhidharma vniesol do každodennej rutiny silu a to takú nevídanú, že shaolinskí mnísi pri práci tak zmocneli, že ich cisár povolal do boja vo vojne, kde sa nad mieru osvedčili.

Kung fu je štýl, v ktorom sa víťazí nad slabosťou a pestuje sa vnútorná sila jednotlivca aj kolektívu. Kung Fu je určite štýl, v ktorom sa bojuje o život a na mojej ceste zohralo dôležitú úlohu. Priviedlo ma k úcte voči každodennej činnosti, prepojeniu s prírodou (zvieracie bojové štýly) a dalo mi zmysel pre tradíciu. Myslím, že to bol silný katalizátor v mojom temnom období a dal mi reflexiu, v ktorej som zbadal, že niečo nie je v poriadku.

Box -súboj džentlmenov

Vyrástol som v muža, manžela a otca. Moji agresori už dávno nie sú agresívni a temno v mojom vnútri porazil džentlmen menom Jeshua. Žiaden z predošlých štýlov ma nevystrojil dostatočne k „infinity war“ o môj život. Bol to Jeshua a jeho džentlmenstvo, čo ma zachránilo tej noci, keď som prestal vidieť ďalší deň. A bol to On, kto ma viedol v poslednom roku naspäť do ringu, aby som sa stretol v zápase s minulosťou. Ako som sa dostal do MMA klubu a začal trénovať umenie boxu, Thai Boxu a MMA zápasenia opisujem v týchto videách.

Tento tip tréningov je o vždy prítomnej bolesti. Bez vyprázdnenej hlavy by som tam ani nedošiel a poviem ti, ak v nej niečo zostalo, po pár minútach tréningu je to von. Box nie je až tak o precíznej technike ako o srdci. V podstate sa skladá z pár úderov a kopov. Tie však musíš byť schopný zvládnuť zasadiť v tej najvyššej sile, aj keď už nevládzeš. Tep vyšľahaný mimo airobnú zónu, ruky pália ako ich držíš pred hlavou a len na sekundu by si povolil a „buuum“. Padáš k zemi. A veru padal som.

Mistické na tom je, že zápas aj tréning sa odohráva v jasne stanovených hraniciach pravidiel. V boxe som sa stretával s kamarátmi a veru poubližovali sme si. Bolo to však naše rozhodnutie. Železo sa železom kuje. Žiadna faloš alebo podlosť. Žiadne zahmlievanie a podpásovky. Predná, zadná, hák a kop. Aký liečivý je tep úderov a vôňa prepotených rukavíc – nič podobné som vo svete nenašiel.

Minulosť som mal poznačenú bolesťou prameniacou z podlosti. Myslím, že preto som sa musel s minulosťou stretnúť práve v gentlemanskom zápase pod pravidlami Thaiského Boxu. Prvýkrát som stál pred cudzím človekom, ktorého jediným cieľom je zmastiť ma s tým najčestnejším úmyslom. Potom, čo mi zasadil čistý kop do nalomeného rebra, priznal som svoju porážku, ale z tatamu som odišiel ako víťaz.

Karate Do -cesta prázdnej ruky

Celé roky som hľadal cestu k zaujímavejšiemu a lepšiemu bojovému umeniu než je Karate. Pre nedostatok možností som nakoniec pri karate zostal. A veru dobre, že sa tak stalo. Veď koniec koncov – Karate je cestou. Cesta prázdnej ruky. Karate je jednoduchosť a hľadanie bodu stretu s protivníkovou slabosťou i silou.

Do tejto sekcie by som zaradil všetky bojové umenia ktoré hľadajú jednoduchú a jasnú cestu, ako byť (biť) nezastaviteľným. Lebo veru, doba je taká, že sa mnohý zastavili na svojich pútiach a nedošli k miestu svojho zápasu. Zanechali svoje bojovné srdcia a zaradili sa do prúdu zdanlivého bezpečia – už nebojujú o život.

A ja sa zastaviť nechcem. Teraz, keď už je minulosť uzdravená, démoni posekaní a ego zmierené. Otázka je, aký nepriateľ ma ešte čaká???

Nech ťa sila sprevádza

Úbohý Anakin Skywalker (postava rytiera z filmovej série Hviezdne vojny). Podľa proroctiev najlepší bojovník všetkých čias. Mal to v krvi – no nerozpoznal, kto je jeho skutočný nepriateľ. Bojové umenie má vždy dve stránky mince. Jedna z nich je odvrátená -temná. Ťažké je to rozpoznať bez správneho kompasu. A tak sa pýtam, čo bude mojim kompasom pre mojich „malých Anakinov“? Lebo aj oni už stoja pred svojimi nepriateľmi. Budú schopní ich vidieť a pomenovať? Keď mrákavy vyskočia spod tieňov, zažiari sila ich meča dosť silným svetlom?

Svetlo, ktoré preťalo moju tmu, sa ku mne dostalo cez srdce. Srdce cítilo, že ide o život, že potrebuje svetlo. Už viem. Ukážem im tie mystické miesta, kde sila tela neobstojí a schopnosť mysle nenájde odpovede. Na miesta kde zostane len dunenie srdca v hrudi, ktoré môže naplniť tá skutočná Sila.

Ak si so mnou došiel až sem, mám pre nás výzvu:

„Stojme pri sebe ako otec pri otcovi. Bojujme umením zo srdca. Bojujme o život. Ukážme našim deťom, kto sú skutočný nepriatelia, a že stojí za to sa biť. Nech nás Sila sprevádza.“